Netrávili spolu ani čas. Stretávali sa len, za účelom „ukázať sa“ a dávali si záležať na tom, aby boli „každému na očiach“.
Patrick Evelyn povie, že jeho vraždené chute a manželstvo k sebe nepasujú. A ona mu na to nič nepovie. Nespýta sa ho na to, ako sa cíti. Počas ich rozhovoru si Patrick kreslí a ona tomu nevenuje žiadnu pozornosť.
Ona začne rozprávať o tom, že majú spoločných priateľov… A, že to nepôjde.
Nič ako: ľúbim ťa, záleží mi na tebe, si skvelý, cítim sa s tebou dobre.
R. sedel v lietadle smerujúcom zo Slovenska do Ameriky a prstom si prechádzal po riadkoch svojho starého zápisníka. Písmo mal trochu kostrbaté – písal to narýchlo, ešte doma, medzi dvoma šálkami kávy a jedným odhodlaním, že tentoraz už nič nenechá nepovedané. Bolo toho veľa. Roky odkladané vety, ktoré sa počas pandémie len kopili, akoby aj slová mali svoj lockdown. Let [...]
Ráno, keď som čakala na vlak pred stanicou a popíjala čaj z termosky, prechádzal okolo jeden pán – mohol mať niečo cez päťdesiat rokov. Pošmykol sa na zamrznutom snehu a spadol. Okamžite som k nemu pribehla a pomohla mu vstať. Poobede som vychádzala z Billy a roztrhla sa mi papierová taška s nákupom. Nákup sa kotuľal po zemi na chodníku a mne hlavou prebiehalo „čo [...]
Absolvovala som dnes jednu bežnú debatu debatu s mojou Mamou a som sa dozvedela, že má strach z hlodavcov. Následne som jej povedala: ‚Veď som mala predsa škrečky, myš aj morča.‘ Po pár sekundách mi to ‚doplo‘ a spýtala som sa jej, či to tolerovala iba kvôli mne. Odpovedala, že áno.“
Celá debata | RSS tejto debaty