Netrávili spolu ani čas. Stretávali sa len, za účelom „ukázať sa“ a dávali si záležať na tom, aby boli „každému na očiach“.
Patrick Evelyn povie, že jeho vraždené chute a manželstvo k sebe nepasujú. A ona mu na to nič nepovie. Nespýta sa ho na to, ako sa cíti. Počas ich rozhovoru si Patrick kreslí a ona tomu nevenuje žiadnu pozornosť.
Ona začne rozprávať o tom, že majú spoločných priateľov… A, že to nepôjde.
Nič ako: ľúbim ťa, záleží mi na tebe, si skvelý, cítim sa s tebou dobre.
Nedávno som si tu prečítala od Gustáva Murína o Glorií Steinemovej. Hoci ja a Pán Murín nemáme názorovo toho veľa spoločného,aj napriek tomu si ho prečítam. A aj napriek tomu si vážim Murínov kritický pohľad na túto feministickú ikonu. Nie,týmto naozaj „do neho nechcem rýpať“. Len ma zaujalo že nespomenul o Glorií jeden zaujímavý fakt. Gloria Steinemová [...]
O tvorbe Ryana Murphyho som už písala. Zvlásť osobitne o každom jeho projekte. Minulú jeseň prišiel so sériou Monster: Lyle and Eric Menendez story a touto sériou u mňa skončil. Avšak Tretiu sériu Monster-tento krát „Príbeh Eda Geina“ som si aj napriek tomu pozrela. O mojich výhradách k sérií o bratoch Menendezovcoch píšem tu. Ako prvé: Plagáty k sérií: [...]
Neraz som písala o tom, ako mnohí pristupujú k rôznym veciam selektívne či už je to tým, že sa natočil film o „alkoholikovi“ Duchoňovi,ale zároveň je okay gýčovo romantizovať „klub 27“. Jednou z vecí, o ktorých chcem písať, je práve tento typ selektívneho pohoršenia. Ešte predtým, ako sa dostanem k tomu, čo o čom viac nechcem mlčať uvediem [...]
Celá debata | RSS tejto debaty