Z tvorenia-Marcus Aurelius

, Prečítané 1 710x, , Z tvorenia

Môj najobľúbenejší rímsky cisár a jedna z najobľúbenejších historických osobností. Vedeli ste že prvú kapitol jednej z mojich najobľúbenejších napísal  písal kdesi   v v oblasti povodí Hrona, Kniha sa volá „Myšlienky k sebe samému“. Rada by som vypísala tie najúžasnejšie Aureliove myšlienky, avšak je ich mnoho. Rozhodne knihu oodporúčam a zároveň varujem pred tým, že človek si ju určite prečíta znova a znova…a bude bu považovať stále za rovnaké skvelú, ale bude mu clivo, lebo nezažije rovnaký pocit, ako, keď si ju prečítal prvý krát.

Toľko k extrémne stručnému úvodu.

Pobobizeň Aurelia som si chcela zhmoniť už dávnejšie. Pred dvoma rokmi som v tvoreníí opäť začala experiemntovať.

1.)Tvortiť som začala 26.Apríla 2023

Na prázdne maliarske plátno som si predčrtla Aureliovú tvár (áno štylizovanú).
a následne som pomocou taviacej pištole začala na obrysy prechádzať špičkou taviacej pištole. Po zaschnutí som ešte detaily upravila pomocou papierového pilníka na nechty a manikúrových nožničiek.

 

 2.)S čiernym akrylom som začala s „vyfarbovaním“.Okrem plátna som zararbovala aj miesta ktoré tvoria línie tváre

3.) Napokon po uschnutí, som na línie začala nanášať zlatú farbu.

 

Finálny výsledok:

 

»
«
Ďalšie články od tohto blogera

Venované K

03.08.2026

Stretla som ťa v troch rôznych mestách a v rôznych časoch. Nikdy som však nemala odvahu prihovoriť sa ti. Rok čo rok ti píšem k meninám i narodeninám a potom mažem riadky, v ktorých sa vyznávam, ako som cítila že sme spriaznené. Stále mám prázdny flakón od toho parfému, ktorý sme obe tak milovali – a ešte vždy z neho cítiť tú vôňu… Veľakrát si [...]

Zrazu niet pohoršenia. . .

01.08.2026

Kauza „holá riť“ a bývalý premiér. Snažím sa politike vyhýbať, ako sa dá, ale toto nemožno prehliadnuť a ignorovať. Žasnem, ako mnohí velebia 69-ročnú pani, ktorá si pred bývalým premiérom Igorom Matovičom stiahla legíny a ukázala mu holý zadok, „že nech sa podpíše“. Na videu je mimochodom v pozadí vidieť deti. Rok čo rok kolujú po internete fotografie z [...]

O krásnej veci ktorá sa udiala 18. Júna

29.07.2026

Plakala som pri popolníku nemohla som to už v sebe viac dusiť…A okolo prechádzala jedna žena videla ako plačem,objala ma a spýtala sa ma čo sa udialo. Povedala som jej všetko…Vravela ako je toho na mňa veľa…a pozvala ma na kávu do jej práce.Rozprávali sme sa o všetkom možnom a tá káva bola skvelá a aj ten koláč.