Life of Jana

Prehliadala som si svoje spomienky na Facebooku…každý rok to isté. Odfotila som ozdobený Vianočný stromček a napísala štastné a veselé Vianoce.

Vždy mi bolo smutno…stretnutia s rodinou boli vždy vzácne. Nikdy som nemala obľúbený Vianočný film. Charlieho a továreň na čokoládu som si vždy rada pozrela ale v telke ho dávali vždy približne 27.Decembra platonicky som bola zamilovaná do Willieho Wonku v podaní Deppa. Vždy, keď som sa zamilovala do akejkoľvek fiktívnej filmovej/knižnej postavy bola to postava vytvorená mužom. A páčil sa mi ešte aj Trávniček ako princ v Popoluške. Dedo mal obľúbené viaceré filmy na Vianoce. A neraz sme si ich spolu pozreli. Vždy sa tešil. Je mŕtvy sedem rokov a stále mi chýba. Puto medzi nami bolo silné. Tento rok som žiadny stromček nefotila. Nenapísala som žiadny status. Napísala som len piatim ľudom „sama od seba“ prianie krásnych sviatkov. A na pár prianí som odpovedala. A odinštalovala som si aplikáciu Facebook z môjho telefónu. Prezerať si gýčové fotky párikov, ktoré sa polhodinu pred cvaknutím spoločnej fotky pohádali lebo jeho farba košele neladí s jej lakom na nechty. A po cvaknutí každý z nich zalezie do inej izby a venuje sa sociálnym sieťam. Lebo si nemajú, čo povedať…Pri správach o nejakej tragédií voliči jednej strany zaťahú lídrov a voličov strany, ktorú neznášajú… 

Nie, Vianoce nemajú pre mňa čaro. A na tieto sú horšie ako tie minulé. Opäť sa stali blbé veci.A nie len na Vianoce…tento rok sa stali blbé veci Najsmutnejšie na tom je to, že človek sa snažil…tak veľmi snažil… Ja vám nezávidím ak Vianoce prežívate so všetkými vašimi najbližšími…ak Vianoce prežívate v pohode. Ak ste dnes neplakali od žiaľu a bolesti. Dúfam však, že si to vážite.