Z tvorenia-Marcus Aurelius
1. júna 2023 04:23,
Prečítané 1 450x,
janas,
Z tvorenia
Môj najobľúbenejší rímsky cisár a jedna z najobľúbenejších historických osobností. Vedeli ste že prvú kapitol jednej z mojich najobľúbenejších napísal písal kdesi v v oblasti povodí Hrona, Kniha sa volá „Myšlienky k sebe samému“. Rada by som vypísala tie najúžasnejšie Aureliove myšlienky, avšak je ich mnoho. Rozhodne knihu oodporúčam a zároveň varujem pred tým, že človek si ju určite prečíta znova a znova…a bude bu považovať stále za rovnaké skvelú, ale bude mu clivo, lebo nezažije rovnaký pocit, ako, keď si ju prečítal prvý krát.
Toľko k extrémne stručnému úvodu.
Pobobizeň Aurelia som si chcela zhmoniť už dávnejšie. Pred dvoma rokmi som v tvoreníí opäť začala experiemntovať.
1.)Tvortiť som začala 26.Apríla 2023
Na prázdne maliarske plátno som si predčrtla Aureliovú tvár (áno štylizovanú).
a následne som pomocou taviacej pištole začala na obrysy prechádzať špičkou taviacej pištole. Po zaschnutí som ešte detaily upravila pomocou papierového pilníka na nechty a manikúrových nožničiek.
2.)S čiernym akrylom som začala s „vyfarbovaním“.Okrem plátna som zararbovala aj miesta ktoré tvoria línie tváre
3.) Napokon po uschnutí, som na línie začala nanášať zlatú farbu.
Finálny výsledok:
21.01.2026
Cítim sa mizerne. A je smiešne,že ako málo stačilo k tomu,aby sa tomu predišlo. Naozaj tak strašne málo…A ja sa o tom rozprávam so strojom… človek sa rozpráva so strojom o veciach, ktoré by si s ním mal vykomunikovať ten, koho sa týkajú. Je to len situácia…bolestivá ale nie niečo, čo sa nedalo zmenit…vyriešiť. Naozaj nemusíme žiť v [...]
18.01.2026
R. sedel v lietadle smerujúcom zo Slovenska do Ameriky a prstom si prechádzal po riadkoch svojho starého zápisníka. Písmo mal trochu kostrbaté – písal to narýchlo, ešte doma, medzi dvoma šálkami kávy a jedným odhodlaním, že tentoraz už nič nenechá nepovedané. Bolo toho veľa. Roky odkladané vety, ktoré sa počas pandémie len kopili, akoby aj slová mali svoj lockdown. Let [...]
16.01.2026
Ráno, keď som čakala na vlak pred stanicou a popíjala čaj z termosky, prechádzal okolo jeden pán – mohol mať niečo cez päťdesiat rokov. Pošmykol sa na zamrznutom snehu a spadol. Okamžite som k nemu pribehla a pomohla mu vstať. Poobede som vychádzala z Billy a roztrhla sa mi papierová taška s nákupom. Nákup sa kotuľal po zemi na chodníku a mne hlavou prebiehalo „čo [...]
V čase toho Rimana žiadne Slovensko... ...
Bisťu, tak ďaleko som ešte nikdy nezašla.... ...
Marcus Aurelius však vtedy nebol na Slovensku... ...
Celá debata | RSS tejto debaty