Bol štvrtok. A tie topánky „Zmasakrovali“ Moje chodidlá. Počas čakania na prechode som si zaumienila, že si na chvíľu „Uľavím“. Topánku som si bez použitia rúk na pár sekúnd vyzula. V tom ku mne zrýchlením tempom podišla staršia Pani. Podala mi pár náplastí. „Nech sa páči zoberte si, viem aký je to pocit“. Dvakrát som jej poďakovala. A na neďalekej lavičke som si moje „Zranenie“ Ošetrila.
Bol Piatok. A vlak odchádzal za 20.minút…
„Krucinál“! Moje Vaporesso som zabudla!
V kabelke som však našla ešte krabičku s pár cigaretami. Avšak žiadny zapaľovač.
Všimla som si pri popolníku jednu Pani, ktorá si poťahovala z cigarety. Rozhodla som sa, že ju poprosím, o „Oheň“.
„Dobrý deň,prepáčte, ja som si zabudla zapaľovač,smiem vás poprosiť…“
-Samozrejme,nech sa páči“.
Podala mi do ruky svoj tyrkysový zapaľovač. Ja som si zapálila cigaretu,potiahla z nej a zapaľovač jej vrátila so slovami „Ďakujem veľmi pekne pekný deň a aj víkend prajem“.
A premiestnila som sa k vedľajšiemu poplníku. Počas poťahovania si z cigarety som ešte skontrolovala na mobile čas.
„počkajte“ ! Oslovila ma dotyčná Pani pri prehľadávaní sa.
„Mala by som mať ešte jeden“.
Našla ho…
„Nech sa páči. Nechajte si ho“.
A usmiala sa.
Podala mi zapaľovač, s potlačou dalmatínskeho psíka.
Podakovala som.
__________
A ona sa pobrala svojím smerom k nástupištiam.
Možno tušila, že ma čaká náročný deň. A dovolím si predpokladať, že aj ju.
V tom okolo prechádzala jedna staršia Pani. Potkla sa a spadla na zem na brucho.
Pár metrov odo mňa.
Rozutekala som sa k nej so slovami „Ste v poriadku“?
Oprášila sa a odpovedala „áno„.
Opýtala som sa znova…
Odpovedala rovnako a usmiala sa.
______________________
A každá z nás sa vydala svojím smerom.
Pokiaľ vidíte, že niekto vašu pomoc potrebuje, snažte sa mu aspoň pomôcť.
A fajčenie je nepekná a škodlivá neresť. Nikomu neodporúčam s tým začať.
Celá debata | RSS tejto debaty