Life of Jana

Moje stanovisko bolo, že ak tento film neuvidím, tak sa mi svet nezrúti. Pamätám si článok denníka Plus jeden deň, v ktorom Mikuláš černák dostal priestor vyjadriť sa k vtedy aktuálnej politickej situácií. Znechutilo ma to a dlhú dobu som na články z ich dielne neklikala. Nikdy som nepatrila, nepatrím a ani nebudem patriť medzi jeho fanúšikov. Avšak návrh dámskej jazdy do letného kina na film „Miki“ som neodmietla. Nerobím si ilúzie o „zhode náhod“ načasovania premiéry. A rovnako vnímam aj súčastnú politickú situáciu súvisiacu najmä s kultúrou na Slovensku. A pri hodnotení akéhokoľvek diela na moje hodnotenie nemá vplyv to, či sa stotožňujem so svetonázorom autora(v prípade filmu aj účinkujúcich). Tie udalosti sa stali. A rovnako sa stali aj všetky tie vojny,tragédie o ktorých sa točia filmy. Točia sa filmy o sériových vrahoch,diktátoroch…V rebríčku počúvanosti na podcastových aplikáciách sú podcasty o skutočných zločinoch na vysokých priečkach. Takže vás pekne prosím, nenadávajte mi za to, že som išla do kina na tento film. Myslím si, že o dobe, v ktorej sa tieto udalosti a film odohráva by sa malo hovoriť. 

Nikdy som nezažila v letnom kine taký dlhý rad. Dokonca už aj premietanie filmu začalo a práve vtedy „sme boli na rade“. Začiatok sme sledovali spoza brány. Usadili sme sa. Našli sme skvelé miesta, avšak začínalo byť chladnejšie a blýskať sa. Film pokračoval…A v tom….začalo intenzívne pršať. Niektorí diváci vytiahli dáždiky a ostali sedieť na sedadlách. Naštastie nevypukla panika a väčšina z nás sa dostala pod striešku. Pár sekúnd sme ešte sledovali film, ale potom sme sa vybrali do auta a odišli domov. Cestou do auta som začula ako jeden muž druhému vravel: „Ja som si tých šesť eur zaplatil, tu ostanem aj, keby mám dostať zápal pľúc“. Behom pár minút som zmokla „na kosť“. Po chvíľi sa počasie trocha ukľudnilo a ja som ho sledovala z balkóna. Netuším či premietanie ešte stále pokračovalo…ale rozhodne som sa nemala chuť vrátiť. Film sa dá dopozerať a zdravie a bezpečie sú dôležitejšie. Nemala som so sebou nepremokavý vyhriaty prenosný stan, z ktorého by som film sledovala. Z filmu som videla polhodinu a nemôžem si zatiaľ vytvoriť názor. Mrzelo ma však že pri scéne pri ktorej som sa pohoršila sa niekto z radu za nami schuti zasmial. Lístky sa dajú „reklamovať“ a o pár dní budem mať čas do kina opäť zavítať. A samozrejme že o filme napíšem recenziu,