Life of Jana

Ak by ste sa niekoho spýtali, čo považuje za neoddeliteľnú súčasť Vianoc, s vysokou pravdepodobnosťou
by vám odpovedal: „Kapor.“ Táto tradícia však nemá žiadne opodstatnenie v kresťanskom učení ani v
dlhodobej histórii. Vznikla len pred pár desaťročiami. Kapor ako symbol štedrého večera má svoje korene
v Čechách, a v časoch vtedajšieho spoločného štátu – Československej socialistickej republiky – sa
rozšírila do všetkých regiónov na Slovensku.V prvej polovici 20.storočia Štedrovečerný stôl tradične
zahŕňal rôzne druhy polievok, napríklad polievku z kyslej kapusty,strukovín a sušených húb, rôzne
polievky pripravené z obilnín.A medzi hlavnými jedlami na Štedrý večer dominovali múčne pokrmy, ako
rezance s makom alebo plnené varené pirohy.

/Európske kontexty ľudovej kultúry-R.Stoličná a kolektív autorov Bratislava 2000/

V posledných rokoch sa predaj vianočných kaprov výrazne znížil.Prieskum agentúry Focus z roku 2023
jasne preukázal,že 73,4 % Slovákov a Sloveniek predaj živých kaprov nevyužíva. A prieskum
Focusu z roku 2020 že 27% Slovákov a Sloveniek by predaj živých kaprov zakázalo. Tento
trend je dôsledkom mnohých faktorov:

Zmena životného štýlu: Mladšie generácie prechádzajú na alternatívne spôsoby stravovania, ako
napríklad vegetariánstvo alebo vegánstvo.

Ekonomické a praktické faktory: Kapor je zvyčajne drahší ako iné druhy rýb. Mrazený losos,
treska alebo pstruh sa čoraz častejšie objavujú na stole počas Vianoc u väčšiny Slovákov.
Stresujúca príprava sviatkov: Vianočná výzdoba a celková atmosféra sviatkov je niečo, za čím
stojí veľká príprava, ktorá môže byť mimoriadne stresujúca. Príprava jedál, nakupovanie darčekov,
zdobenie domu a plánovanie rodinných stretnutí môžu byť náročné a vyžadujú si veľa energie a
času. A moderný človeek sa snaží o praktickejšie riešenia.

Ekologické a etické povedomie: Za posledné roky sa rastúce povedomie o ekologických a
etických otázkach v súvislosti s udržateľnosťou,zaobchdázaním so zvieratami stalo prioritou
viacerých občianskych združení,aktivistov a rôznych iniciatív ktoré upopzorňovali na
problematiku predaja živých rýb V roku 2023 sa občianskemu združeniu „Humánny pokrok“s
kampaňou „Kaprie peklo“ podarilo v meste žilina presadiť zákaz hromadného(sezonného) predaja
živých kaprov na mestkých pozemkoch. K iniciatíve sa zakrátko pridali aj viaceré potravinové
reťazce.

https://spravy.stvr.sk/2023/11/zilina-ako-prva-na-slovensku-zakazala-hromadny-predaj-zivych-kaprov/

Predaj živých kaprov zrušilo už sedem reťazcov

Rizikový faktor konzumácie kapra: Mnohí z nás majú skúsenosť alebo boli svedkami situácie-
„Dusenie sa kostičkou z kapra počas štedrej večere“. Telo kapra sa skladá z 300 drobnejších kostí
ktoré sú v porovnaní s inými druhmi rýb rozmiestnené po celom tele vrátane rebier a medzi
svalovými vláknami.
/Kapor- J.Sedlár,I.Stráňai,A.Makara vydavateľstvo Príroda 1987/

Emocionálna úzkosť spojená so zabitím kapra:Mnohí okrem skúseností s dusením sa kostičkou
zažili emocionálnu traumu v mladom veku kedy sa ku „kaprovi vo vani“ emočne pripútali
natoľko, že ho aj pomenovali a o pár dní ho niekto z ich rodiny usmrtil;prípadne sa napokon
rozhodli kapra „vypustiť“. Tento alturistický čin so sebou však prináša rôzne riziká akoo:
Narušenie ekosystému: Kapor je invázny druh,ktorý môže narušiť ekosystém rieky a znížiť
populáciu pôvodných druhov žijúcich v rieke. Vypustenie kapra ktorý bol zadržiavaný v nádržiach
do voľnej prírody môže byť infikovaný rôznymi chorobami alebo parazitmi a infikovať daľšie
ryby. Predátori a konkurencia:Kapor držaný v nádržiach nebol zvyknutý na prostredie v ktorom
sa vyskytovala konkurencia a ani na obstarávanie potravy. Je vystavený riziku stať sa“korisťou“
alebo vyhladovaním.

https://ciernalabut.dennikn.sk/9777/domace-zabijanie-vianocnej-ryby-je-ako-hororova-scena-od-islamskeho-statu-hovoria-aktivisti-
pozadujuci-zakaz-predaja-zivych-kaprov/

ústup predaja Vianočného kapra nie je automaticky k zavrhnutiu tradíc. Tieto postupné zmeny sú
podmienené moderným životným štýlom,ekonomickými dôvodmi a zvýšením povedomením o
ekologických a etických otázkach. A to, akoo sa od obilnovej polievky a múčnych pokrmov na
štedrovečernom stole začal objavovať kapor nám pripomína že tradície sú pružné a môžu sa
prispôsobiť. A samozrejmosťou je aj to, že pod pojom „štedrá hostina“ si mnohí ľudia žijúci v
iných vrstvách predstavia niečo iné. A rovnako aj iné kultúry. V Nemecku je neodmysliteľnou
súčasťou štedrej večere Vianočná hus s chlebovými knedľami z dôvodu že hus bola kedysi
dostupná ,symbolom prosperity a vdaka obsahu tuku aj znakom sýtosti. A možno to vyznie akoo
cliché z filmu produkcie Hallmarku ale Vianoce by mali byť v prvom rade o spoločne strávenom
čase, a čare znovuobjavenia jednoduchých vecí. A že aj naša láska k tradíciám by mala ísť ruka v
ruke s láskou k prírode a zemi ktorá nás všetkých živí.