Nedávno som v nákupnom centre začula pieseň,ktorá mi pripomenula ikonický hit „Somebody i used to know“ od Gotyeho. Gotye sa raz v jednom rozhovore vyjadril že ako návštevníci z jeho vystúpení odchádzajú po odohraní „Somebody i used to know“ teda zuajíma ich len tá jeho jedna jediná pieseň..že ak v budúcnosti nejakú pieseň vytvorí, neuverejní ju pod svojím menom. Nie,s tým čo som v rádiu nemá nič spoločné. Gotye si po úspechu jeho ikonickej piesne výrazne finančne prilepšil avšak nezačal mať hviezdne maniere a ani nejako extra míňať peniaze. A okrem toho,, že ju ktokoľvek môže vysamplovať a prespievať. A presne to urobila speváčka Doechii ktorá síce použila jeho hudbu ale s vlastným textom.
________________
Je pravdou že Gotye si „gitarový riff“ požičal zo skladby Seville od Luiza Bonfu avšak ten xylofon a surrealistická atmosféra…a do toho striedanie emotívnymi pasážami…Poetický duet ktorý je okrem nostalgie a bolesti plný aj výčitiek. Po Gotyeho melancholickej ale kľudnej pasáži prichádza Kimbra a jej energický a nahnevaný ton…
Videoklip má ku dnešnému dňu viac ako dve miliardy pozretí! Domnievam sa, že okrem chytľavej a jedinečnej melódie táto pieseň zaujala aj svojím videoklipom. V čase jej vydania začínali hudobné videoklipy postrádať originalitu a jedinečnosť.
A anxiety…
Je v prvom rade nudná…a celkovo na mňa pôsobí ako jeden nepodarený hudobný experiment. Hudba od Goytieho,a text sa len dookola opakuje. Text ktorý by chcel byť o prežívaní úzkosti je len prázdny a abstraktný. Text a preklad tu
A z jej spevu necítim žiadne skutočné emocie…len pozu. Niečo v zmysle „Teraz je trendy rozoberať duševné zdravie“.
Asi tak, ale anxiety sa mi aj páčila... ...
Celá debata | RSS tejto debaty