Life of Jana

Puto medzi mnou a mojím starým otcom bolo silné. Opäť ďalší rok výročia, čo tu s nami nie je. Niet dňa, čo by som na neho nemyslela a nechcela mu zavolať.Starý otec bol ešte veľmi mladý, keď prežil dve vojny – svetovú a občiansku. Starý otec ovdovel v čase, keď bol môj otec ešte tínedžer. Zomrela oveľa skôr ako som sa narodila a nemala som ju šancu spoznať…Moju Babku z otcovej strany. Starý otec si po jej smrti celé dekády nikoho nehľadal. Spomínal, že mu napísala list jedna vdova, ale neodpovedal naň. Starý Otec ostal až do jeho smrti sám. A na stene mal až do konca života fotografiu mojej Babky v svadobných šatách. Starý Otec nemal žiadne tituly…a vždy si svoju prácu vykonával svedomito a precízne. Bol to veľmi pracovitý človek. A dodnes každý kto ho poznal, o ňom hovorí pozitívne. Veľmi rada spomínam na naše debaty, a mnohé skvelé veci…Aj napriek jeho veku mal stále rýchlu a svižnú chôdzu a ak sa mu niečo pokazilo, snažil sa to opraviť…

Netušila som že v ten deň zomrie. Pamätám si ako som večer deň predtým povedala, že tam na to miesto nejdem…že chcem ísť za ním…A potom ten telefonát…Avšak mám takú radosť že v ten deň hoci som tam nebola, vzniklo niečo skvelé z čoho majú ľudia radosť aj dnes.