Vybrala som sa do Kauflandu kúpiť semiačka na sadenie bazalky a avokádo, lebo som si chcela spraviť ryžovo-avokádové rolky a avokádo mi doma chýbalo.V duchu som si vyčítala, že som ten klobúk nezobrala so sebou,lebo to slnko pálilo…Nemali žiadne semiačka, a tak som vzala avokádo a z pečiva dva syrové burky. Potešilo ma, že sa mi podarilo „vychytať“ pokladňu, pred ktorou nebol nekonečný rad. Ale iba jeden človek s nákupom…Pokladníčka-Pani približne vo veku mojej Maminy už scanovala jednu položku za druhou. Na pás som si položila svoje dve položky(áno,vlastne dve „veci“ v pečivo v jednom sáčku a avokádo). Nascanovaná bola posledná položka…a ten dedko začal počítať peniaze. Spýtala sa ho či má zákaznícku kartičku a on odpovedal že nie a daľej počítal peniaze a ukladal ich na plastový pult…spýtala sa ma či ju mám ja prikývla som a že nech ju nascanujem…stalo sa tak. Povedala mi že mi pripočítalo body a ja som sa len usmiala. Ujo položil ešte daľšie dve mince na pult a spýtal sa „je tam toľko“? pokladníčka mu odpovedala že áno,a že ak by nebolo, tak by sa to „nejako vyriešilo“. Rýchlo nablokovala môj nákup aj kartičku a ja som zaplatila. Dedko znervoznel, a snažil sa svoj nákup „rýchlo spratať“ cítila som že „nechcel zavadzať“. Povedala som mu „kľud ujo,kľudne si poukladajte máte čas,ja mám iba tieto dve veci“. Usmial sa…
A ja som jedného syrového burka zjedla po ceste. A avokádo sa mi mestilo do kabelky.
Celá debata | RSS tejto debaty