Je to jedna z príhod, ktoré mi vždy vyčarujú úsmev na tvári, keď si na ne spomeniem.
Začalo to zapojením sa do súťaže na sociálnej sieti. Bolo to jednoduché…
„Nahraďte jedno slovo v názve filmu slovom mobil“.
A mňa vtedy napadlo: „Ako vytrhnúť veľrybe mobil“. Stačila som „ENTER“…odoslané. Hralo sa o dva lístky do siete kín a v ľubovoľnom meste.
A o týždeň notifikácia, že som bola spomenutá v komentári. Poďakovala som a o pár dní mi lístky doručil kuriér.
________________
Nemyslím si, že to bolo originálne a ani vtipné. Ale cením si uznanie od osoby, ktorá o výhercoch rozhodovala.
(A možno, keby spolu vedieme debatu o československej kinematografií by sme sa zhodli na tom, že Jak vythrnout veľrybe stoličku je skvelý film a „Slnce seno“ Séria je príšerná a rovnako ako aj „Dedičství“ s Polívkom.
_______________
Bolo to obdobie, v ktorom práve v kinách premietali mnoho zaujímavých filmov a ja som mala zdravotné problémy.
A ja som si akurát prečítala na internete, že dlho očakávaný film-dokument z dielne Antona Corbijna Spirits in forest bude „dnes“ v kine v meste ktoré sa nachádza odo mňa 47kilometrov v kine, do ktorého mám dva voľné vstupy.
do prehliadača som okamžite zadala cp.sk odkiaľ-kam a čas. Vychádzalo to! a ako ideálne.
obliekla som sa,nalíčila vzala paličku a išla na autobus, ktorý ma odviezol na vlakovú stanicu.
Nehlásili žiadne meškanie a vo vlaku som cez slúchadlá počúvala moje najobľúbenejšie skladby od Depeche Mode. Stihla som aj autobus, ktorý ma odviezol k obchodnému centru, v ktorom sa nachádzala pobočka kina. Pozrela som na hodinky a do začiatku premietania ostávalo ešte 20.minúť.
Zapálila som si cigaretu a pozorovala dianie okolo.Vybrala som sa „dovntúra„. V centre bolo toľko ľudí, ako bývalo vždy o takom čase.
Už z diaľky som cítila vôňu čerstvo upečených pukancov. Pomaly sa blížim k pokladni a uvedomujem si, že nikde nevidím odo mňa výrazne starších ľudí v čiernom…V duchu si vravím “ možno už sedia v sále“…Pristupujem k pokladni a vravím : „Dobrý večer poprosím jeden krát na Depeche Mode-Spirits in forest“ z peňaženky vyťahujem „dva bezplatné lístky“.
„To je dnes v druhej pobočke“
odpovedá mi obsluha.
V tom momente odpovedám: „Aha, a tá je…na druhej strane mesta“…zahanbene sklopím hlavu a zasmejem sa.
„To nemám šancu stihnúť, čo, teda premietate dnes?“.
„Le Mans ’66“
odpovedá mi obsluha…
-Tam hrá Christian Bale! To chcem vidieť!
Obsluha nazrie do počítača a skonštatuje „ľutujem ale vyppredané“.
Zasmejem sa a podakujem a dodám že „dnes to nevydalo“ A že nech im to dnes rýchlo a bezproblémovo ubehne…
Vychádzam z centra a stihnem autobus ktorý ma odvezie na miesto kde sa nachádza jedno fajn pohostinstvo…
Objednám si Veľkú Kofolu a do zošita si kreslím. Usmievam sa…bolo to úsmevné…a usmievam sa lebo mám ešte dosť času…usmievam sa lebo stíham mestskú dopravu „na vlak“ a aj „z vlaku“.
Stihla som všetko…a cesta späť ubehla rýchlejšie…odlíčenie sa,sprcha…aj ma to unavilo…spalo sa mi fajn.
A oba filmy ktoré som v ten večer nevidela som si pozrela doma po nejakom čase neskôr. A oba sú skvelé. Ale najlepšie na tom je to, že tú palicu už pri chôdzi nepotrebujem.
Stárneš, stará už si ..... tie slovíčka sa mi... ...
Celá debata | RSS tejto debaty